S čím Vám môžeme pomôcť?
S čím Vám môžeme pomôcť?
Kostol bol postavený v roku 1842 v klasicistickom štýle. V roku 1928 bol rozšírený o dve bočné lode s chórmi v podobnom klasicistickom duchu. Kostol má teda trojloďový priestor s rovno uzavretým presbytériom (miesto pre hlavný oltár, chrámový priestor vyhradený pre kňazov) a predstavanou vežou. Interiér je zaklenutý plackami. Fasáda má lizénové (lizén je zvislý plochý pásovitý architektonický dekoratívne článok členiace fasádu) rámovanie.
V centre svätyne nad hlavným oltárom je zavesený oltárny obraz patróna kostola svätého Michala archanjela, ktorý namaľoval budapeštiansky maliar Jozef Berky v roku 1860. Tento obraz bol reštaurovaný v polovici 90. rokov 20. storočia. Pôvodný oltár, pravdepodobne drevený, sa nezachoval. Súčasný oltár bol zhotovený v prvej polovici 50. rokov 20. storočia, vyhotovený z mramoru. Podobne v tomto období bola zrealizovaná aj mramorová krstiteľnica, bohostánok a kazateľnica. Na múre za oltárom je plastická výzdoba – dvanásť anjelov, vyhotovených z bieleho mramoru.
Podľa údajov z kanonickej vizitácie zo šurianskej fary z roku 1782 stál uprostred cintorína malý kostolík a obe obce mali spoločnú farnosť v roku 1787. Základy mal z kameňa i tehly, múry z pálenej a nepálenej tehly. Veža bola primerane vysoká, povala drevená, chór stál na drevených stĺpoch. Strecha bola pokrytá dreveným šindľom. Počas tureckých vpádov bol kostol premenený na vojenskú zbrojnicu. Po vyhnaní Turkov bol kostol opäť vysvätený, no ani generálna oprava mu nepomohla. Kostol sa rozpadol. Za pastorácie farára Jána Gozmana (15.9.1808-20.9.1852) bol starý kostol rozobraný a materiál ponechaný na výstavbu nového. Chýbajúci materiál získali z náboženskej istiny a zbierok obyvateľov. Tehlu na výstavbu obyvatelia sami vypálili na pozemku Vincenta Palacku pri hradskej. Na mieste starého oltára dali postaviť veľký drevený kríž, ktorý bol neskôr nahradený krížom kamenným. Nový kostol bol vysvätený 9. septembra 1842. Prvú omšu tu slúžil komjatický farár Karol Kyselbork a slávnostným kazateľom bol komjatický kaplán Andrej Caban, významný národný buditeľ. Vo veži kostola boli osadené tri zvony. Svätyňa i interiérové prvky v kostole boli obnovené v polovici 50. rokov 20. storočia. Kostol nie je evidovaný v zozname národných kultúrnych pamiatok.
1942 – Ľudovít Szabo počas druhého pôsobenia v Bánove začal obnovovať kostol. Generálnou opravou a obnovou prešla hlavne svätyňa. Bol vybudovaný nový oltár s bohostánkom.
1951-1991 Ladislav Antalík bol jedným z najdlhšie pôsobiacich kňazov vo farnosti. Po svojom príchode dokončuje opravu kostola. Je dokončená svätyňa, vymaľovaný interiér kostola, postavený bol nový organ. Neskôr je obnovená aj fasáda kostola. Na konci jeho pôsobenia sa v kostole buduje kúrenie.
1991-2001 Ľubomír Havran sa okrem duchovnej obnovy zaslúžil aj o obnovu hmotného majetku. Z darov veriacich je opäť kompletne obnovený kostol.
2001-2013 Patrik Adam sa zaslúžil o obnovu farskej budovy, nového osvetlenia a ozvučenia v kostole.
2013-2018 Dušan Argaláš popri sviatostnej a farskej pastorácii, vydávaní farských kalendárov bol tiež činný i na poli obnovy viacerých diel. V spolupráci s obcou a farníkmi sa pričinil o mnohé vykonané práce počas jeho päť ročného pôsobenia vo farnosti. Svoje pôsobenie vo farnosti ukončil 30. júna 2018, keď mu starostkou obce bolo udelené ocenenie "Čestný občan Obce Bánov". Toto sú diela, ktoré sa vykonali za jeho účinkovania:
Sledujte informácie z webu na svojich mobilných telefónoch. Využívajte novú mobilnú aplikáciu - V OBRAZE.