S čím Vám môžeme pomôcť?
S čím Vám môžeme pomôcť?
Vznikom I.ČSR, oživením činnosti Matice Slovenskej, vyučovaním v slovenskom jazyku, bolo umožnené šírenie kultúrneho diania i na dedine. Hlavnými kultúrnymi činiteľmi v Bánove boli učitelia, ktorí pôsobili najmä medzi deťmi, požičiavali knihy a tvorili divadlo. Prvé prejavy divadelnej činnosti v Bánove boli spojené práve s detským divadlom. Asi v roku 1920 bola odohraná rozprávková hra Snehulienka a sedem trpaslíkov. Medzi prvé divadelné hry patrili: Pravda víťazí (1921) a Už sú všetci v jednom vreci (1921), Bludár (1923), Kamenný chodníček (1925), Hrob lásky (1925), Mária zvíťazila (1925), Rozmarín (1925), Stratená (1925) a iné.
V týchto rokoch bola návštevnosť na svoje pomery veľká a vstupné primerané. Zvyklo sa hovoriť: "Pújdeme na diáter..., na divadlo." Propagáciu divadla zabezpečovali členovia cez "pogára", ktorý po dedine bubnoval a vyhlasoval, aké divadlo bude a na aké ciele sa využije zisk.
V tomto období nastáva zmena ako v organizácii a propagácii, tak aj v účele ochotníčenia. Začínaj pôsobiť skupina Divadelní ochotníci v Bánovskej Kesy. Organizátormi sú už mladí aktívny ľudia z dediny. Najviac sa hrávalo v Potravnom družstve, kde si herci postavili javisko. V tomto období sa vychovalo mnoho obetavých ľudí pre rozvoj osvety v obci, mnoho hercov, režisérov a organizátorov. Divadelné hry z tohto obdobia: Drotár (1926), Slovenská sirota, Márnotratný syn, Strýdža z Podhája, Tobiáš Klepeta, Slepý pastier, Nájdené dieťa a iné.
Zaujímavé v tomto období je fakt, že v divadle pracovali určité skupiny, vytvorené na základe priateľstva medzi rovesníkmi alebo na základe príbuznosti. Boli vytvorené dve ochotnícke skupiny, ktoré hrali pod menami Športový klub a Divadelný krúžok. Prevažne sa hralo v Potravnom družstve, avšak asi v roku 1935 sa začalo hrať v Robotníckom dome - v "Konzume". O divadlo bol stúpajúci záujem a hrávalo sa popoludní i večer. V tomto období sa začali predávať vstupenky na divadelné predstavenia, čo dosiaľ nebolo. Divadlo svoju činnosť propagovali už formou plagátov, ktoré zhotovovali študenti. Zisk z divadelnej činnosti sa využíval výlučne na šport a zariadenie divadla. Divadelné hry z tohto obdobia: Mier, Rozmarín, Hrob lásky, Kamenný chodníček, Pani richtárka, Hriešnica, Čertov mlyn, Krutohlavovci, Svedomie, Zem, Strýdža z Podhája, Bludár, Márnotratný syn a iné.
Hoci toto divadelné obdobie bolo krátke, zaujíma v histórii bánovského divadla významné miesto. Do divadla sa angažujú prevažne mladí z chudobných robotníckych rodín, nadväzujú spoluprácu s RTJ na okolí a rozvíjajú v širokom meradle športovú činnosť, ktorá bola dosiaľ na dedine neznáma. Dôkazom toho je, že väčšina ziskov z divadla bola použítá na športové ciele. Divadelné hry z tohto obdobia: Na manželskej fronte kľud, Na manželskej fronte stávka, Pánik, Charliho teta (hra bola nacvičená, ale pre príchod maďarských vojsk sa nehrala), Hora volá (hra bola nacvičená, ale pre mobilizáciu sa nehrala) a iné.
V tomto období bola činnosť všetkých pokrokových zložiek zakázaná, preto sa hrávalo v rámci jedinej organizácie s názvom Združenie katolíckej mládeže. Toto obdobie bolo poznačené nepriaznivým politickým a vojnovým stavom. Každý prejav slovenskosti bol trestaný. Učitelia, šíritelia osvety, museli za okupáciu odísť. Ich činnosť, teda aj v divadle prevzali študenti. Maďari vydali indfíx zakázaných hier, kde boli väčšinou tie najlepšie slovenské hry. Študenti aj napriek tomu, že si boli vedomí následkov, hrali tieto zakázané hry. Z uvedeného vidieť krásny príklad vlastenectva, ktoré naši rodáci prejavovali v rokoch najťažších. Asi v roku 1943-1944 sa konalo v Šuranoch tzv. Slovenské popoludnie, ktoré bolo prehliadkou ochotníckej činnosti. Práve tu predviedli Bánovčania originálne vystúpenie folklórneho rázu - ukážku Bánovská svadba. Vystúpenie získalo prvé miesto. Divadlá sa v tomto čase hrávali v Potravnom družstve i v Robotníckom dome, kde bolo v tom čase aj javisko. Ak to okolnosti dovoľovali, divadlo bolo propagované formou plagátov a ešte stále aj bubnovaním. Za nepriaznivej situácie tohto obdobia sa nácvik hier prevádzal v súkromných bytoch. Mimoriadnu pozornosť si zaslúži návštevnosť. Sála bola vždy preplnená, a preto sa museli hry viackrát opakovať. Finančné zisky z divadla boli naďalej použité prevažne na športové ciele. Divadelné hry z tohto obdobia: Hrob lásky, Pytliakova žena, Pánik, Ingmanský klerik, Kalné prúdy, Hora volá, Čaj u pána senátora, Ferdo šoférom, Tri vrecia zemiakov, Už sú všetci v jednom vreci a iné.
Po oslobodení sa ochotníckej činnosti ujala okrem domácich iniciatívnych ochotníkov a športových funkcionárov predovšetkým rodina riaditeľa školy - Ričkovci, ktorí pre divadlo nadchli aj mladé do obce pridelené učiteľky materskej školy. Divadlo nadobúda rozmach ako po stránke materiálnej, tak aj po stránke kvalitatívnej. Veľký prínos v tomto smere má elektrifikácia, možnosť sledovania rozhlasových hier, knižný trh, reorganizácia školstva, rozmach vzdelania atď. Nacvičovanie divadelných hier sa prevádzalo v škole, ale hlavne v športových šatniach na ihrisku, ako aj priamo na javisku. Divadelné umenie sa tvorilo v Divadelnom krúžku pri TJ SOKOL. V tomto období sme svedkami najväčšieho zapájania počtu mladých do kultúrno-osvetovej práce. Divadelné hry z tohto obdobia: Pozor na vlak! (opereta), Betlehemský hlásnik, Svedomie, Za Kristom, Svadobný závoj, Marina Havranová, Láska zdolá všetko, Podpaľačova dcéra, Vrahyňa, Matka, Hriech a iné.
Významným momentom tohto obdobia je činnosť mladých v ČSM, ktorého predsedom bol František Remiáš. Ich činnosť pokračuje v dobrých divadelných tradíciách. Je to obdobie silnej socializácie, a preto aj ťažisko výberu divadelných hier je v divadlách z dedinského prostredia. Tieto sa tešia veľkému záujmu, o čom svedčí vysoká návštevnosť. S takmer každým divadlom sa robili zájazdy do okolia (Belek, Komjatice, Nová Ves nad Žitavou atď.). Pozornosť si zaslúži hra Juro Danden v réžii Róberta Záhoráka, ktorá bola reprízovaná 15 - krát. V tomto období naďalej pôsobí Divadelný krúžok TJ SOKOL, ku ktorému sa pridali Divadelný krúžok hasičov a Divadelný krúžok ČSM. Divadelné hry z tohto obdobia: Statočný valach, Juro Danden, Inkognito, Hora volá, Lekárom proti svojej vôli, Kubo, Drotár, Kamenný chodníček, Dobrodružstvo pri obžinkoch, Ženský zákon a iné.
V roku 1956 prechádza celá divadelná činnosť do Osvetovej besedy v Bánove, ktorú viedol učiteľ František Čvirik. V roku 1957 preberá osvetovú prácu mladý aktívny učiteľ František Turček. Pod jeho vedením sa začína rozvíjať veľká aktivita v kultúrno-osvetovej činnosti, zvlášť divadelnej. Oživuje sa prác v detskom divadle a vychovávajú sa nové divadelné kádre. Zvláštnosťou tohto obdobia je, že divadlo sa sústreďuje len v Osvetovej besede, ale nacvičujú aj rôzne iné organizácie ako Telovýchovná jednota Bánov, Jednota ĽSD Bánov či ROH pri ZDS v Bánov. Do ochotníckych činností sa zapájajú naďalej starší herci, ale pribúdajú zároveň mladší, najmä odchovanci detského divadla, študenti, mladí družstevníci a družstevníčky. Nácviky sa konajú po práci so stúpajúcimi nárokmi. Propagácia divadla našla výraznejší ohlas cestou miestneho rozhlasu, plagátov i cestou školákov. Dôležitým momentom tohto obdobia je vznik a rozšírenie televízneho vysielania, ktoré v rokoch 1960-1963 ovplyvnilo záujem a návštevnosť divadla. Divadelné hry z tohto obdobia: Na chvoste, Pani richtárka, Krutohlavci, Polnočná omša (na Krajskej prehliadke divadelných súborov v Topoľčanoch dostal r. 1959 Ján Polák st. diplom za najlepší herecký výkon - prvé ocenenie v histórii bánovského divadla), Zlomená pýcha, O veselom hrobárovi (rozprávka hraná dospelými) a iné.
Významným medzníkom ochotníckej činnosti v Bánove je 21. december 1962, kedy vznikol Družstevný klub. Jeho prvým vedúcim bol Jozef Kaňák. Hneď v roku 1963 preberá vedenie učiteľ František Turček. Založením Družstevného klubu divadlo získava širšie možnosti, ustálenejšie formy, materiálnu istotu a najmä všestrannú pomoc a podporu. Vďaka učiteľom z detského divadla prichádzajú talentované kádre, ktoré do určitej miery ovplyvňujú aj žáner nacvičovaných hier. Popri divadlách z dedinského prostredia sa hrajú aj hry z prostredia robotníkov a mesta. S doterajšími realistickými, často aj romantickými hrami sa začínajú konfrontovať moderné divadlá. Každoročne sa hrajú 2-3 divadlá, ktoré sú pre veľký záujem viackrát opakované a s ktorými sa už tradične robia zájazdy do okolia. Kultúrno-osvetovej práci veľkou mierou prispeli pri Družstevnom klube utvorené tri hudobné krúžky. Využívali sa najmä pri estrádach, o ktoré je stúpajúci záujem. Zlepšili sa aj priestorové podmienky, kedy bola prevedená generálna oprava kinosály i javiska, pod ktorým vybudovali obliekárne brigádnickou formou. Nakoniec však treba zdôrazniť, že všetky inovácie sa nikdy nerobia len pre momentálne obdobie, ale vždy sa pamätá a hľadí aj do budúcna. Kolektív divadelníkov a ľudia z prostredia divadla chcú vybudovať čo najlepšie podmienky v novom kultúrnom dome (otvorenie nového kultúrneho domu v roku 1974) pre mladšie generácie, aby tak bánovské divadlo bolo hodné svojej tradície a naďalej sa pripravovalo "z dosák, ktoré znamenajú svet", ku svojim vďačným rodákom. Divadelné hry z tohto obdobia: Klbko, Krvavá svadba, Faraóni, Natalka z Poltavy, Nohavice, Zlomená pýcha, Kilometrovníky nesvetielkujú, Kubo, Trampoty s láskou, Magda Bureová a iné.
O oslavách 45. výročia ochotníckeho divadla
17. februára 1968 sa uskutočnili oslavy 45. výročia ochotníckeho divadla v Bánove, ktoré zorganizoval Družstevný klub pod vedením Františka Turčeka. Bolo to stretnutie asi 250 bývalých hercov, režisérov a pracovníkov z oblasti divadla. Vo vďačnom programe boli predvedené ukážky z najúspešnejších divadiel a s veľkým úspechom sa zahrala spevohra Sládkovia. Po programe a oficiálnych príhovoroch nasledovala veľmi srdečná, družná beseda, pretkávaná nezabudnuteľnými piesňami zo starších divadiel.
Slávnostné pomenovanie divadla Jozefa Gregora Tajovského
28. decembra 1971 bol Divadelný krúžok pri Družstevnom klube v Bánove premenovaný na Divadelný krúžok J. G. Tajovského v Bánove. Slávnostný zápis do kroniky bol prevedený za prítomnosti predstaviteľov obce a divadelného života ako aj prizvaných hostí. Premenovanie divadla potvrdili svojim podpisom v divadelnej kronike: Jozef Remiáš - predseda MNV, Dušan Moravčík - majster športu, Štefan Čelka - dlhoročný divadelný pracovník a Ján Polák st. - dlhoročný herec a spolurežisér. Pri tejto slávnostnej príležitosti bola úspešne odohraná hra J. G. Tajovského "Ženský zákon".
Bánovská svadba
Folklórne pásmo miestnych svojráznych tradícií. V snahe zachovať rázovitosť a zvyky niekdajších svadieb v našej dedine, bolo spracované folklórne pásmo pod názvom "Bánovská svadba". Autormi myšlienky boli: František Turček, Štefan Čelka a Ján Polák st. Zavolali starších ľudí, ktorí ochotne rozprávali o zvykoch na svadbách, spievali svadobné piesne, popísali oblečenie, pohostenie a funkcie niektorých svadobčanov. Zozbierané materiály ďalej spracovali: Júlia Szabová a František Turček - textové časti a Štefan Čelka - hudobná časť. V svadbe vystupovalo asi 50 účinkujúcich, hudobný krúžok pod vedením Jozefa Čelku a Antona Krajčíra a neskôr cigánska hudba z Nových Zámkov pod vedením učiteľa hudby Vojtecha Cibuľu. Premiéra vystúpenia sa konala v Sokolovni v Nových Zámkoch. Najvýznamnejšie ocenenia Bánovskej svadby: Krajské folklórne slávnosti v Krakovanoch 1971, Okresné matičné slávnosti v Tvrdošovciach 1972, televízna súťaž "Sami sebe" pásmu sa dostalo veľkého ocenenia, pretože bolo v rámci okresu vybrané pre televízne vysielanie dňa 26. októbra 1973.
Héličky
Folklórne pásmo niekdajších hier mládeže. Veľmi pekné rázovité pásmo hier, spojených s tancom a spevom spracoval v rámci MS Jozef Krajčír v decembri 1970. Pri páraní peria nahrával rozprávanie, texty a melódie piesní, ktoré mu poskytli staršie ženy, páračky. Materiál upravil, spracoval a za spolupráce Štefana Čelku zhudobnil celé pásmo, ktorým obdaril vďačných Bánovčanov úspešným prevedením. "Héličkami" podal obraz krásnej dedinskej idyly, detstva, prekypujúceho spevom, tancom a šantiacou mlaďou. O úspechoch a ocenení Héličiek sa pričinili účinkujúci, ktorými boli členovia divadelného krúžku v prevažnej miere. Najvýznamnejšie ocenenia Héličiek: Okresné matičné slávnosti v Štúrove, Krajské folklórne slávnosti v Krakovanoch, Dni družby v Tvrdošovciach 1971, ocenenie v roku 1973 na Krajskej prehliadke folklórnych súborov v Šuranoch.
Súťaže v oblasti divadla
Dom osvety v Nových Zámkoch videl záujem o divadlo v Bánove, preto posielal niektorých divadelníkov na rôzne semináre a školenia, kde sa poučili, uvedomili si požiadavky na dobré divadlo, prácu zlepšovali a začali sa zapájať do súťaží s nasledovnými výsledkami:
Jednoaktovkou Významný dátum dosiahol divadelný krúžok zatiaľ najvyššie ocenenie a za úspešné prevedenie bol navrhnutý na celoslovenskú prehliadku malých javyskových foriem, kde sa úspešne previedol. K úspechu jednoaktovky prispela aj jednoduchá scéna v prevedení M. Mazúchovej, ktorá pomáhala divadlu po výtvarnej stránke.
Založenie Divadelného zväzu ochotníkov v Bánove
S cieľom ďalšieho pozdvihnutia na vyšší organizačný stupeň a udržiavania kontaktu s rozvojom slovenského ochotníckeho divadla sa Divadelný krúžok J. G. Tajovského Bánov rozhodol vstúpiť do Divadelného zväzu ochotníkov Slovenska, a to v roku 1973. Jeho vedúcim sa stal učiteľ František Turček, predseda divadelného krúžku. V tomto období je pozoruhodná a cenná pomoc zo strany Okresného metodika Štefana Červeného, a to najmä odborná a organizačná. Osvetovo-kultúrnej činnosti v Bánove, a zvlášť divadlu, sa venuje pozornosť aj zo strany tlače. Bolo zverejnených viacero príspevkov v okresných novinách "Naše novosti" o účasti a umiestnení na prehliadkach i o "Bánovskej svadbe".
O detskom divadle
Možno povedať, že divadlo dospelých sa budovalo už od samých začiatkov ochotníckej činnosti v Bánove z kádrov detského divadla. Najstarší pamätníci však spomínajú, že prvé divadlá hrávali ako školáci pod vedením učiteľov. Detské divadlá, najmä do 2. svetovej vojny, sa síce hrali, ale zriedkavo, skôr ojedinele a boli to zväčša hry náboženského charakteru. Medzi prvé patrí hra "Snehulienka a sedem trpaslíkov". Väčší rozmach v oblasti detského ochotníčenia nastáva po oslobodení, a to zásluhou učiteľov: Jany Moravčíkovej, Karola Šimunka, Zlatici Rybárovej a iných. Medzi mnohými boli zahrané aj tieto hry: V zdravom tele zdravý duch, Stratil sa hlásnik Cibuľa. Systematickú prácu s deťmi prevádzali bratia Jozef a František Turčekovci, ktorí divadlá nacvičovali pravidelne a dbali predovšetkým o jazykovú a pohybovú kultúru. Detskému divadlu sa venuje aj P. Rácková, ktorá absolvovala režisérsku školu. Úspechy dosahuje tým, že sa neuspokojuje s tradičnými formami, ale hľadá, skúma, pozoruje a predovšetkým sa snaží zdokonaľovať po odbornej stránke. Typickým znakom v jej práci je vlastná tvorba v oblasti zvukových efektov a spevácko-hudobných vložiek. Špecializuje sa na štýlovú jednotnosť, prispôsobenú žánru hry. V tom jej pomáha aj M. Mazúchová, učiteľka ZDŠ, ktorá pre výtvarnú stránku divadla hľadá nové prvky a formy neznakového vyjadrenia. Na III. krajskej prehliadke detských divadiel získala M. Mazúchová cenu za najlepšiu scénu. Hry a úspechy detského divadla pod vedením P. Ráckovej:
Od roku 1971 pracoval aj druhý detský divadelný krúžok pod vedením učiteľky Anny Turčekovej a za pomoci Františka Turčeka. Pracoval zväčša s mladším žiactvom. Rozširoval tak rady ochotníkov - školákov. Hry v réžii Anny Turčekovej: Ľubica - Medvedica (1972), Škola v prírode (1973). V týchto rokoch sa uskutočňuje významná forma spolupráce v rámci detského divadla - vzájomná výmena a návšteva s detskými hrali v Školských divadelných krúžkoch: Bánov, Šurany, Komjatice a Palárikov. Výsledky v práci divadelných krúžkov nasvedčujú tomu, že divadlo je jedna z veľmi účinných foriem výchovy mladého človeka.
Rok 1974 bol pre rozvoj ochotníckeho divadla v Bánove veľmi významný. Po dlhých rokoch budovania bol dokončený kultúrny dom. Týmto sa zlepšili podmienky pre divadelníkov 26. októbra 1974 sa konalo v novom kultúrnom dome prvé divadelné predstavenie. Bola uvedená hra od Jána Soloviča "Meridián" pod vedením F. Turčeka.
Oslavy 50. výročia divadla
9. november bol slávnostným pre celú divadelnú obec. Oslavy začínali už o 13:00 hod. predstavením divadelnej hry "Meridián", ktorej sa zúčastnil i autor hry Ján Solovič. Po vyhodnotení divadelnej činnosti bola uvedená jednoaktovka "Matka" od J. G. Tajovského. Potom nasledovalo folklórne pásmo "Poďte s nami na Héličky" pod vedením Vilmy Kozárovej. Po spoločnej večeri sa všetci pri hudbe zabávali až do rána.
V roku 1975 pokračoval F. Turček v Solovičovej trilógii hrou "Strieborný jaguár". V tomto roku začal pôsobiť v Bánove ako režisér Vladimír Bartoň, herec divadla A. Bagara v Nitre. S miestnymi ochotníkmi naštudoval hru od V. Katajeva "Deň oddychu". S touto hrou sa súbor v roku 1976 zúčastnil krajskej divadelnej prehliadky kategórie B. Na prehliadke bolo súboru udelené Čestné uznanie Stanislavského pohár. 28. marca 1976 sa v Bánove konala okresná prehliadka kategórie C. Pod režijným vedením F. Turčeka sa tejto prehliadky zúčastnili mladí ochotníci hrou "Prvá skúška". Umiestnili sa na prvom mieste a F. Turček získal cenu za najlepšiu réžiu. V sezóne 1976-1977 sa nacvičovali dve inscenácie. F. Turček nacvičil hru J. Soloviča "Zlatý dážď" a pod vedením V. Bartoňa naštudoval kolektív komédiu C. Goldoniho "Vejár". Súbor so spomínanými inscenáciami úspečne reprezentoval obec, získal množstvo ocenení a predstavil sa aj na celoslovenskej úrovni. Obe inscenácie dosiahli v dejinách Bánovského ochotníckeho divadla veľmi výrazné úspechy. V rokoch 1977-1978 pokračoval V. Bartoň v režijnej činnosti inscenáciou "Veselé panie z Windsoru". F. Turček nacvičil v tomto období dve hry: "Leto, ktoré nedozrelo" - hra bola uvedená k výročiu SNP a "Špendlík" (J. Mazúch dostal čestné uznanie za stvárnenie postavy školníka). V sezóne 1978-1979 omladený súbor pod režijným vedením V. Bartoňa naštudoval hru J. M. Nestroya "Talizman". Ukážka z tejto hry bola uvedená aj v televízii. Ďalšie roky 1978-1980 boli v Bánove aktívne dva divadelné kolektívy. F. Turček režíroval hru "U nás taká obyčaj" (V. Jurík bol ocenený za stvárnenie postavy otca). V. Bartoň režíroval hru "Muž a žena". Nácvik hry "Rozbitý džbán" začal v sezóne 1980-1981 no hra nebola realizovaná.
Oslavy 60. výročia divadla
2. marec 1981 bol významným dňom pre bánovských ochotníkov. V tento deň sa konali oslavy 60. výročia založenia ochotníckeho divadla v Bánove. Pri tejto príležitosti bola uvedená hra od J. G. Tajovského "Ženský zákon", ktorú režíroval F. Turček. Po predstavení nasledovala tanečná zábava.
Do kolektívu v rokoch 1981-1982 opäť prichádza V. Bartoň a režíruje hru "Meštiak šľachticom". Od roku 1982 nebol súbor vybraný na divadelné prehliadky. Odmenou ochotníkom za činnosť bol potlesk divákov doma i v okolitých obciach. Hra od J. Barč-Ivana "Dvaja" sa začala nacvičovať v sezóne 1982-1983 pod vedením V. Bartoňa. Touto inscenáciou sa Vlado Bartoň (aktívne v Bánove pôsobil od roku 1975 až do roku 1983) rozlúčil s bánovskými ochotníkmi. V rokoch 1983-1984 kolektív pod vedením F. Turčeka znovu siahol po autorovi komédií C. Goldonim, ktoré boli divákovi blízke. Tentokrát to bola hra "Sluha dvoch pánov". Dôkazom úspechu u divákov bolo 13 repríz. Divadelné hry z tohto obdobia: Matka, Meridán, Strieborný jaguár, Deň oddychu, Zlatý dážď, Prvá skúška, Vejár, Leto, ktoré nedozrelo, Špendlík, Veselé panie z Windsoru, Talizman, U nás taká obyčaj a iné.
V sezóne 1984-1985 bola naštudovaná hra od C. Goldoniho "Benátske dvojčatá". Režisérom bol J. Polák. Kolektív ochotníkov si ďalej v sezóne 1985-1986 vybral hru "Ženích z Paríža". Na réžiu sa podujal celý kolektív. Po dlhom hľadaní si súbor v sezóne 1986-1987 vybral hru od Rudi Strahla "Ako praľudia". Hru režírovali František Bednárik a Milan Klučka. V tej istej sezóne bola pod vedením F. Turčeka nacvičená aj spevohra "Sládkovia". V divadelnej sezóne 1987-1988 sa ochotníci rozhodli "oprášiť" divadelnú hru od A. Kuchára "Špendlík". S touto hrou sa súbor zúčastnil okresnej prehliadky v obci Maňa. Nasledovala sezóna 1989-1990, kedy súbor nacvičoval hru "Jánošík podľa Vivaldiho". Hra sa nacvičovala s mnohými ťažkosťami. Kolektív sa tesne pred premiérou rozpadol a hra nebola uvedená. V sezóne 1990-1991 sa nenacvičila žiadna inscenácia. V nasledujúcej sezóne 1991-1992 sa pokračovalo v nezrealizovanej hre "Jánošík podľa Vivaldiho", ktorú režíroval F. Bednárik. Premiéra bola 27. decembra 1991. S touto inscenáciou navštívil súbor okolité obce. Kuriozitou je, že do Nitrianskeho Hrádku sa divadelníci vybrali poobliekaní v kostýmoch na sedliackom voze, ktorí sami ťahali a tlačili. Hralo sa vonku pred kultúrnym domom.
Divadelníci tradične chodili na sústredenia do Sklených Teplíc a Kováčovej pri zvolene. Od roku 1984 začína pracovať združenie divadelných ochotníkov ZO Bánov. Názov súboru je Divadlo J. G. Tajovského pri ZDOS Bánov a MKS Bánov, neskôr Obecné kultúrne stredisko Bánov. V nasledujúcich rokoch začína aj pomoc zo strany Obecného úradu a pracovníkov OKS Bánov. Rok 1987 sa stal pamätným aj vďaka zorganizovaniu prvého divadelného plesu (tradícia tohto podujatia kontinuálne pretrváva dodnes). O toto podujatie je každoročne veľký záujem.
Oslavy 125. výročia založenia Matice Slovenskej
Osláv v Martine v roku 1988 sa zúčastňujú i bánovskí ochotníci účinkovaním v pochôdzkovom divadle s Bernolákovým učeným tovarišstvom a spevmi z pásma "Héličky". Týchto osláv sa zúčastnilo vyše 2000 divadelných ochotníkov z celého Slovenska. V roku 1990 pomáhali členovia ZDOS Bánov pri organizovaní folklórnych slávností južného Slovenska, ktoré sa konali spolu s celoslovenskou prehliadkou v Šuranoch. Pri oslavách 300. výročia udelenia mestských práv Novým Zámkom, v roku 1991 vystupovali bánovskí ochotníci v dobových kostýmoch. V období rokov 1985-1991 si ochotníci sami pripravovali kostýmy, alebo si ich požičiavali v Czemadoku Nové Zámky a niektoré im šili i krajčírky v Obecnom podniku služieb v Bánove. Scénu i hudbu si vyberali a realizovali svojpomocne. Ocenenie za toto obdobie si zaslúžia Imrich Jurík, Milan Klučka a František Bednárik, ktorí obetovali nemálo času pre rozvoj bánovského ochotníckeho divadla a stáli pri zrode divadelných hier.
Detský divadelný súbor "Kamarát" a bábkarský súbor "Iskrička" pri ZŠ v Bánove 1974-1991
Detský divadelný súbor "Kamarát" a bábkarský súbor "Iskrička" nacvičili každoročne pod vedením učiteľky Pauly Ráckovej aspoň po jednej hre, s ktorou sa zúčastnili súťaží a prehliadok. Oba súbory sa zúčastnili 38 krát okresných prehliadok, z toho 27 krát získali prvenstvo, krajských prehliadok sa zúčastnili spolu 24 krát a celoslovenských 7 krát. Najúspešnejšie hry boli: O Čiernoočkovi (1979),
Majka-tárajka (1975), V šírom poli zámoček (1980), Čertoviny (1981), Láska, či priateľstvo? (1982), bábkové folklórne pásmo Héličky (1985), Odvážne zvieratká (1988).
Pre oba súbory vyberala režisérka väčšinou hry, v ktorých hrá rozhodujúcu úlohu komparz. Pretože bolo ťažko nájsť každý rok vyhovujúce hry, šité na mieru bánovských detí, režisérka v mnohých prípadoch siahla po prozaickom texte a sama urobila dramatickú úpravu. Najväčšie ocenenie svojej práce dostal bábkarský súbor "Iskrička" 30. októbra 1989, keď mu minister kultúry Pavol Koyš udelil titul "ZASLÚŽILÝ KOLEKTÍV ZUČ" (záujmovej umeleckej činnosti). Vyznamenanie pre kolektív prebrala na Bratislavskom hrade vedúca súboru Paula Rácková a jej členky Eva Palacková a Paulína Grófová.
V sezóne 1992-1993 súbor naštudoval inscenácie "Dvaja" (hrala sa iba dvakrát, réžia I. Jurík a R. Mazúch) a "Uzol" (réžia F. Bednárik).
70. výročie divadla
Od jesene 1991 sa schádzali divadelníci a hudobníci, aby pripravili dôstojné oslavy 70. výročia ochotníckeho divadla a 30. výročia bánovských hudieb. 22. februára 1992 nadišiel deň osláv. Večer na 17:00 hod. sa do kultúrneho domu schádzajú divadelníci a hudobníci. Po privítaní, vyhodnotení divadelných činností, príhovoroch hostí a ocenení najaktívnejších divadelníkov nasledovali ukážky z posledných divadelných hier. Starší ochotníci sa predstavili hrou "Sládkovia", mladší "Jánošíkom do Vivaldiho". Po slávnostnej večeri nasledovala zábava. Do tanca hrali hudobníci mladí aj starší, ktorí prišli na oslavy 30. výročia bánovských hudieb.
Nasledovala sezóna 1993-1994 kedy divadelníci uviedli hru Jozefa Mokoša "Verná nevera" (réžia I. Jurík a R. Mazúch) so spevmi a vtipným textom bola pre domácich divákov spestrením a zábavou. V rokoch 1994-1995 sa oprášila veselohra R. Strahla "Ako praľudia" (réžia I. Jurík). Divadelná sezóna 1995-1996 priniesla tvorivý proces hneď 3 súčasne naštudovaných inscenácií: "Ťapákovci" (inscenácia sa hrala v bánovskom nárečí, réžia I. Jurík), "Malý princ" (réžia Ľ. Moravčík) a rozprávka "Snehová kráľovná" (réžia F. Turček a F. Bednárik). V sezóne 1996-1997 naštudoval kolektív jednoaktovky od A. P. Čechova: "Jubileum", "Pytačky", a "Medveď". Režírovali I. Jurík a R. Mazúch. Nasledovalo obdobie rokov 1997-1998 kedy boli naštudované dve divadelné hry a to hra "Talizman" (réžia I. Jurík) a "Bez lásky a smrti" (réžia Ľ. Moravčík). V sezóne 1998-1999 kolektív opäť siahol po C. Goldonim. 20. februára 1998 sa publiku predstavila inscenácia "Vejár" (réžia M. Klučka a R. Mazúch). Úspešnú premiéru malo aj pásmo vlastnej poézie doplnené o hudobnú produkciu M. Poláka, R. Korytára a M. Krajčíra s názvom "Chvíľková nahota alebo hudobno-poetické metamorfózy". Divadelnú hru Petra Karvaša "Vlastenci z mesta YO alebo kráľovstvo za vraha" naštudoval kolektív v sezóne 1999-2000 pod vedením mladého začínajúceho režiséra O. Remiáša. Okrem spomínanej hry súbor uviedol aj inscenáciu "Dvaja" od J. Barč Ivana po vedením R. Mazúcha.
Prelom tisícročí sa v divadelnom súbore niesol iba v znamení divadelného napredovania, ale aj v zásadných zmenách organizácie divadelného kolektívu. Uviedli sa hry ako "Čierny deň" alebo "Zločin a trest", ktoré režíroval O. Remiáš. Dňa 10.11.2001 sa divadelný súbor stal samostatným subjektom pod názvom Občianske Združenie Divadlo J. G. Tajovského Bánov (OZ DJGTB). Táto zmena umožnila nie len začlenenie divadelníkov do Amatérskej divadelnej únie (ADÚ), ale aj do medzinárodných štruktúr amatérskeho divadla. Umožnila im prostredníctvom týchto organizácií navštevovať celoslovenské a medzinárodné dielne a prostredníctvom fondov a nadácií finančne pokryť činnosť. Občianske združenie nezastrešovalo iba divadelnú činnosť. Veľmi úzko spolupracovalo s hudobnou
skupinou Freedom (založenie kapely december 1998) a ďalším kolektívnym členom Srandovná Bánovská zostava (zakladateľom a jediným členom je A. Ohrádka, založenie v roku 1999).
Oslavy 80. výročia divadla
V roku 2001 sa uskutočnili oslavy 80. výročia divadla v Bánove. Aj vďaka silnému zázemiu kolektívu mohlo podujatie trvať tri dni. Oslavy boli poňaté ako festival rôznych foriem a žánrov divadla. Prvýkrát sa v našej obci zorganizoval divadelný pouličný happening, o ktorý sa postarali domáci divadelníci a divadlo Paradox z Nových Zámkov. Pre detského diváka boli odohraté predstavenia A. Ohrádku a divadelného súboru Zádrapky zo Senice. Pre dospelého diváka boli odohraté predstavenia "Zločin a trest", "Čierny deň" v podaní nášho súboru a predstavenie divadla Hľadanie z Tlmáč. Vrcholom programu bol galavečer, na ktorý boli pozvaní všetci divadelníci, ktorí pôsobili v Bánove. Čestnými hosťami večera boli herci SND Marián Labuda, Stano Radič s Mária Kráľovičová. Pri príležitosti výročia bola vydaná publikácia - 80. rokov divadla v Bánove a otvorená výstava fotografií, ktorá je prístupná dodnes v priestoroch kultúrneho domu Bánov.
Tieto roky sa niesli v duchu formovania nového divadelného kolektívu a predstavovali aj začiatky vlastnej umeleckej kariéry profilových hercov nie len z Divadla J. G. Tajovského Bánov.
Divadlo 10 v kruhu
Divadlo 10 v kruhu vzniklo v roku 2001 ako Divadlo mladých pri Divadle J. G. Tajovského Bánov. V histórii divadla sa prvýkrát jedná o skupinu mládeže, s ktorou sa začalo pracovať systematicky od tínedžerských čias až do dospelosti (divadelné cvičenia, práca s hlasom, práca s hercom atď. a pravidelné účasti na divadelných dielňach) a až na malé zmeny sa kolektív nemenil. Tvorba v divadle a výber inscenácií sa nesústreďuje primárne na "bánovského" diváka. Jadrom kolektívu sa stali žiaci vtedajšieho deviateho ročníka ZŠ, s ktorých sa vyprofilovalo Divadlo 10 v kruhu. Názov divadla bol odvodený od ustáleného počtu členov podieľajúcich sa na inscenáciách, ako aj od názvu priestoru, s ktorým sú späté začiatky divadla v našej obci (1923 - hrávalo sa v potravnom družstve - "Kruhu"). Základom pre vytvorenie takéhoto typu "komunitného divadla" bolo vytvorenie silného kolektívu a dlhodobá práca režiséra Ondreja Remiáša, ktorý s touto myšlienkou a smerovaním divadla prišiel. So začiatkami súboru je spätá aj práca herca Milana Klučku, hlavne po stránke organizačnej a dokumentačnej. Prvý väčší debut prišiel s inscenáciou "West child" (2003), ktorá bola zaradená do širšieho výberu na celoštátnu prehliadku FEDIM 2003 a získala aj individuálne ocenenia. Od tohto momentu sa tvorba divadla začala výrazne odlišovať od ustálených divadelných titulov, ktoré sa doposiaľ v bánovskom divadle hrávali. V divadle sa prvýkrát uvádzajú vlastné divadelné texty s prvkami generačnej výpovede, ktoré sú písané individuálne členmi kolektívu, ale aj kolektívnou formou písania. Divadlo sa navonok otvára a konfrontuje na divadelných prehliadkach v rámci Slovenska a začína sa aktívne podieľať na kultúrnom dianí v amatérskom divadle na Slovensku a spoluorganizovaní divadelného života a divadelných prehliadok. V tvorbe divadla bola každá inscenácia obrazom stavu kolektívu v určitej dobe a každá bola niečím výnimočná. Po odbornej stránke treba vyzdvihnúť inscenáciu "Zbitý pes" (2008), s ktorou bol súbor nominovaný Slovenským strediskom AITA/IATA a na medzinárodný festival v Barcelone (Španielsko). Nominácia bola schválená a súbor sa tak zaradil medzi 8 najlepších inscenácií, ktoré boli vybrané na tento festival s Európy a Afriky. (Žiaľ festival bol z finančných dôvodov mesiac pred jeho začiatkom zrušený.) Silnou zložkou divadelných inscenácií sa stáva hudba, ktorá je vo väčšine predstavení interpretovaná naživo. Autorsky sa na nej v prevažnej miere podielal klavirista Martin Krajčír. Aktivity členov súboru sa v neskoršom období neobmedzujú už len na divadelný súbor 10 v kruhu, ale zapájajú sa aj do komerčných a profesionálnych aktivít.
Tvorba Divadla 10 v kruhu: Literárno-dramatické pásmo o Slovensku (2002), West child (premiéra 8.3.2003), Historky z blázinca (premiéra 16.4.2004), Hrubá mechanika jemných odlišností (premiéra 25.3.2007), Zbitý pes (premiéra jeseň 2008), ...a ešte sa hovorí (premiéra január 2011).
Voľnočasové aktivity v divadle 10 v kruhu
Od roku 2007 na prelome mesiacov júl/august súbor pravidelne organizuje divadelné stretnutia Tekovsko-požitavskej aliancie. Jedná sa o neformálne recesistické stretnutia divadelníkov z oblasti Tekova a Požitavia, ktoré majú každoročne iný podtitul. Sú oslavou konca divadelnej sezóny, miestom stretnutia divadelných priateľov, ale často aj tvorivým impulzom do ďalšej tvorby. Zvyčajným miestom pre takéto stretnutia je areál Dropej farmy pri Kolárove.
Divadelná kaviareň a čajovňa Kľúčik rok 2009
V roku 2009 bola otvorená Divadelná kaviareň a čajovňa Kľúčik v Bánove (pri kostole). Pomenovaná je podľa priezviska a na pamiatku priateľa, divadelníka a dlhoročného herca Milana Klučku - "Kľúčika". Kaviareň sa stala divadelným zázemím Divadla 10 v kruhu. Kolektív mladých každoročne v tomto priestore organizuje v letných mesiacoch Kultúrne leto (premietanie filmov, divadelné produkcie, koncerty). Obľúbenou akciou s nádychom nostalgie je oslava revolúcie predvečer 17. novembra v dobovom oblečení a s tematickým programom.
"Za plotom" medzinárodný divadelný tábor detí z Bosny a Hercegoviny a Slovenska
V roku 2012, prvýkrát v histórii Slovenska vôbec, sa podarilo zorganizovať spoločný tábor detí z Bosny a Hercegoviny a detí zo Slovenska (v prevažne miere z Bánova). Týždeň sa nacvičovalo spoločné divadelné predstavenie a slávnostne bolo odpremiérované u nás v Bánove 20. júna 2012. Lektormi tohto podujatia boli Simona Nyitrayová, Roman Mihálka, Štefan Jurča a Ondrej Remiáš. Organizačne podujatie zastrešovali členovia Divadla 10 v kruhu s finančnou podporou Divadelnej kavierne a čajovne Kľúčik. Autorom myšlienky a človekom, ktorý sa o vybudovanie tejto spolupráce pričinil najviac bol Peter Cvik. Pokračovaním bolo vycestovanie našich detí do Bosny a Hercegoviny a reprízovanie inscenácie v ich prostredí - v meste Bihač.
Divadlo mladých 10 v kruhu
Divadlo mladých 10 v kruhu Bánov vzniklo z dramatického krúžku na ZŠ v Bánove na jeseň 2015. Názov divadla kolektív prebral po divadelnom súbore 10 v kruhu, kde pôsobil od jeho založenia ako aktívny herec aj Martin Hanus (od roku 2014 pôsobil na ZŠ v Bánove ako vedúci dramatického krúžku pre deti ročníkov 5 – 9 a v máji 2015 mal režijnú premiéru s novo vytvoreným súborom Divadla mladých 10 v kruhu Bánov), ktorý s mladým kolektívom opätovne obnovil činnosť súboru. Okolnosti a životné cesty nedovoľovali súboru Divadla 10 v kruhu ďalej tvoriť a tak sa M. Hanus rozhodol, že si vyskúša režisérsku stoličku a skúsi vychovať novú mladú generáciu divadelníkov. Zo začiatku to nie vždy bolo jednoduché, kolektív sa vyvíjal, ľudia prichádzali a odchádzali a nakoniec v súbore zostalo také to zdravé jadro mladých ľudí. Divadlo mladých 10 v kruhu sa po úspešných premiérach naďalej stretáva a vyvíja ako kolektív tvorivú činnosť v oblasti divadelného umenia.
Viac o Divadle mladých 10 v kruhu nájdete na www.10vkruhu.eu ↗
Divadlo Teáter Komika
(cesta komika Adriána Ohrádku za umením)
Divadlo J. G. Tajovského znamená pre A. Ohrádku herecké začiatky, od ktorých sa odvíja jeho vlastná cesta umenia. Svoju hereckú skúsenosť si preniesol do sérií úsmevných kabaretov pozostávajúcich z humorne ladených pantomimických etud, hovorených skečov, scénok a hudby. Kabarety v tom čase fungovali ako produkcia samostatnej divadelnej skupiny Srandovná Bánovská Zostava (SBZ), ktorej zakladateľom a jediným členom bol práve A.Ohrádka. Popri činnosti SBZ vznikla postavička klauna Adyna ovplyvnená poetikou cirkusu a vyjadrovacími prostriedkami pantomímy. Veľkou inšpiráciou v oblasti pantomímy a klaunovania sa stali mímovia Miroslav Kasprzyk, Vladimír Kulíšek a klaun Karel Prais. Po absolvovaní niekoľkých workshopov začal A. Ohrádka vnášať do svojich predstavení žonglovanie, ekvilibristiku a prvky ľahšej akrobacie. Záujem o klaunskú filozofiu vyústil v roku 2002 jeho prvou klauniádou s názvom "Taký normálny klaun...?", ktorá sa postupne sformovala do predstavenia "Klaun hudobným virtuózom". Toto predstavenie má za sebou vyše 300 repríz na festivaloch doma a v zahraničí. Dokonca v roku 2011 vystúpil A. Ohrádka s touto klauniádou aj v rámci 5. ročníka festivalu Eurokids vo Washingtone v USA. Neskôr vznikli aj ďalšie klauniády ako "Klaun kúzelníkom" (2004), "Cestou necestou" (2009) alebo "Klaunovanie s bublinami" (2011). V roku 2001 vznikol projekt Fond Dr. klaun Trenčianskej nadácie, kde A. Ohrádka hrával svoje klauniády pre zdravotne postihnuté deti po celom Slovensku. Od roku 1998 sa A. Ohrádka zúčastňuje každoročne medzinárodného festivalu Kremnické gagy. V roku 2005 získal na Kremnických gagoch cenu Zlatý gunár v kategórii pantomíma a pohybové divadlo za pantomimické predstavenie "Večerný žurnál" (2004). Toto predstavenie bolo v roku 2012 pretvorené do nového tvaru "Zastávka" a v tom istom roku aj odohrané v rámci podujatia Festival of Arts - Port Moody vo Vancouvre v Kanade.
Divadlo Teáter Komika vzniklo v roku 2008 pričom jediným hercom tohto divadla bol v tom čase herec, režisér, klaun a mím Adrián Ohrádka. Od svojich počiatkov malo divadlo výhradne zájazdový charakter bez domovskej scény či kamenného sídla. Následne v roku 2010 začal zakladateľ divadla A. Ohrádka svoju umeleckú spoluprácu s hercom, režisérom a pedagógom Romanom Mihálkom. Postupom času sa obaja umelci zastrešujú jednotne pod názov Divadlo Teáter Komika a zdieľajú rovnaké umelecké hodnoty. Spoločne sa na javisku, ale i mimo neho stretávajú ako dvojica komplexných moderných umelcov, klaunov, moderátorov, zabávačov, artistov či mímov. Vidieť sme ich mohli na rôznych domácich prestížnych kultúrnych podujatiach a festivaloch. Neskôr sa v predstaveniach R. Mihálku pravidelne objavoval aj herec Peter Szutyanyi, ktorý je dodnes aktívnym členom a performerom divadla. Postupom času sa umelecké zoskupenie rozrástlo aj o ďalších členov. Nakoľko toto divadlo nemalo od svojho založenia domovskú scénu, jeho členovia pociťovali potrebu inštitucionalizácie, čo súviselo s aktívnym hľadaním nových priestorov. Spoločne sa im po niekoľkých rokoch prostredníctvom OZ AeRTé – Mestské divadlo Levice podarilo získať do podnájmu bývalé kino Slovan (Levice), ktoré sa dnes stalo oficiálnou domovskou scénou Divadla Teáter Komika. Tieto nové priestory pre kultúru, ktoré boli slávnostne otvorené v máji 2016 vytvorili divadlu adekvátne podmienky a spustili vlnu tvorivej kultúrno-osvetovej činnosti.
Divadlo Teáter Komika je predovšetkým zájazdovým divadlom, ktorého kultúrne výstupy majú komediálny charakter javiskových, mimo javiskových, pouličných kultúrnych predstavení, performancií a happeningov. Hlavní predstavitelia A. Ohrádka a R. Mihálka sa prostredníctvom svojej tvorby orientujú na širokú divácku základňu od malých detí až po dospelého diváka. Čerpajú z dlhoročných asi 20 ročných skúseností z činoherného divadla, klaunských, pantomimických, ako aj hereckých workshopov, práce s publikom, ale najmä z dlhoročnej praxe. Táto široká paleta kultúrnych žánrov a foriem sa neskôr po získaní vlastných priestorov a ďalších členov umeleckého kolektívu divadla ešte viac rozšírila. V repertoári by sme dnes našli aj žánre ako dráma, činohra, divadelná hra, autorská inscenácia či predstavenia na rôzne klasické literárne námety z domácej i svetovej literatúry. O toto rozšírenie repertoára sa zaslúžili ďalší členovia divadla ako herečka režisérka a dramaturgička Renáta Jurčová či herec a režisér Štefan Jurča, ale i mnohí iní. Súčasná kultúrna ponuka divadla pozostáva okrem neverbálnych klauniád pre deti, rodinných predstavení, jarmočného divadla, večerných kabaretov, interaktívnych predstavení, rozprávkových komédií pre deti a mládež, pouličných performancií na chodúľoch či animáciách v priestore aj z klasických divadelných žánrov. V súčasnosti má divadlo vyprofilovaný stabilný kolektív, ktorý produkuje širokospektrálne kultúrne podujatia a aktivity, čím prispieva svojou kultúrno-osvetovou činnosťou k celkovej ponuke kultúrnych produktov doma i v zahraničí.
Viac o Divadle Teáter Komika nájdete na www.teaterkomika.sk ↗
Zdroje:
brožúra "80. výročie divadla v Bánove", 2001, zostavovatelia Ondrej Remiáš, Milan Klučka, Imrich Jurík, vydané pri príležitosti 80 výročia založenia divadla v Bánove v roku 2001, počet strán 58, vydalo: OZ Divadlo J. G. Tajovského Bánov, tlač: AZ Print Nové Zámky
brožúra "90 rokov divadla v Bánove", 2012, zostavovatelia Ondrej Remiáš a Eva Šimunková, počet strán 57
Sledujte informácie z webu na svojich mobilných telefónoch. Využívajte novú mobilnú aplikáciu - V OBRAZE.
