S čím Vám môžeme pomôcť?
Vzhľadom na svoju polohu, geografické a klimatické členenie má obec vhodné podmienky na rozvoj poľnohospodárstva, ktoré bolo v minulých storočiach dominantným zamestnaním obyvateľov. Súkromní roľníci vlastnili väčšie i menšie polia, ktoré statočne obrábali. V dedine boli i gazdovia, ktorí vlastnili veľa pôdy na obrábanie. Práca na poliach bola veľmi náročná a pracovali celé rodiny.
Z obilnín sa pestoval hlavne jačmeň, raž, menej pšenica a ovos. Začiatkom 20. storočia sa sialo výlučne ručne. Sejačky sa objavili až začiatkom 20. rokov 20. storočia. Najvýznamnejšou okopaninou, pestovanou na ornici, bola kukurica. Pestovala sa ako krmivo pre dobytok, ale i ako potrava pre ľudí. Pestovali sa i zemiaky, ktoré slúžili na jedenie, ale i pre dobytok. Pestovala sa aj kŕmna repa a na barónových pozemkoch sa pestoval tabak. V Sádku a v Ledovňách bolo prítomné aj pestovanie viniča. Záhrady ľudí slúžili prevažne na pestovanie koreňovej zeleniny, uhoriek, paradajok, papriky, ale aj maku, cíceru či šošovice. Takmer v každej záhrade rástli ovocné stromy, ktoré boli odolné voči chorobám a nevyžadovali špeciálnu ochranu.
Roľnícke hospodárstva tvorili dedinské gazdovstvá. Okrem veľkých gazdov, ktorých bolo najmenej, najpočetnejšiu skupinu tvorili strední gazdovia, ktorí vlastnili dva kone a 2-3 kravy. Strední roľníci sa často zameriavali i na chov teliat a žriebät za účelom predaja. Takmer v každom gazdovskom dvore sa chovali kravy ako zdroj potravy na zabezpečenie mlieka a mliečnych výrobkov. Chov ťažného dobytka bol potrebný na hospodárske práce na gazdovstve. Chovali sa i ošípané a hydina a takmer v každom dvore bol rozšírený chov husí a kačíc. Jednotlivé gazdovstvá sa snažili hospodáriť tak, aby boli sebestačné, aby mali aj prebytky, ktoré sa mohli speňažiť.
Práca roľníka bola veľmi namáhavá. Bývali i neúrodné roky. Keď bola úroda dobrá, mohla sa časť odpredať, zveľaďovalo sa bývanie, kúpila sa nová pôda i poľnohospodárske náradie. Tiež bolo potrebné i oblečenie pre jednotlivých členov rodín. Často mali roľníci, ktorých malé gazdovstvá sa nevládali uživiť, si hľadali zamestnanie v blízkych továrňach v Nových Zámkoch, na železnici, ale i ako sezónni robotníci v Šurianskom cukrovare.
Po II. svetovej vojne, najmä v 50. rokoch, nastali prevratné zmeny v spoločnosti. V roku 1949 boli vytvorené jednotné roľnícke družstvá (JRD). Súkromné hospodárenie vystriedala veľkovýroba. Tak zanikli i tradičné spôsoby poľnohospodárstva na dedine.